Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


  1. 375 / “TEHOTNOSŤ NEBESKEJ KŇAŽNEJ DOSIAHLA UŽ 5 MESIAC, keď Jej manžel svätý Jozef začal poznávať stav Panny Márie, pretože NA JEJ PANENSKOM TELE, ktoré bolo prirodzene súladné a dokonalé, ako som už predtým povedala (v č.115), žiadna zmena nemohla dlho ostať nespozorovaná. Jedného dňa, keď SVäTÝ JOZEF bol plný úzkostnej neistoty, videl Ju vychádzať z Jej modlitebne, pričom zvlášť POZNAL OČIVIDNÚ ZMENU a NEMOHOL SI TO NIJAKO VYSVETLIŤ, čo svojimi očami tak zreteľne videl. Muž Boží bol ranený šípom bolesti až do hĺbky srdca, nebol v stave zahnať silu zrejmého dôkazu, ktorý zranil tiež jeho dušu. Pretože bola taká dokonalá a vynikajúca v skromnosti a v pokornej mlčanlivosti, svätý Jozef okrem horlivej starostlivosti, aby jej slúžil, prirodzene mal tiež láskyplnú túžbu, aby Jeho snúbenica jeho lásku opätovala. Tak to Boh riadil, aby tá túžba po vzájomnej náklonnosti ho pobádala, aby ju viac miloval a tým oddanejšie Jej slúžila.”

            *   *   *

  1.  

    377 / “Nadovšetko to bola istota, že NEMÁ PODIEL NA JEJ TEHOTENSTVE, čomal stále na mysli a preto bola tu aj neodvrátna nečestnosť, ktorá by sa zaiste dostavila, keby sa to dostalo na verejnosť.”
  2. 378 / “Pretože nemohol ináč, než PRIZNAŤ ZMENU na Jej postave, predsa nemohol pochopiť, ako by sa mohla jej čistota a SVäTOSŤ VYROVNAŤ S NEJAKÝM PRIESTUPKOM, akému by táto zmena mohla nasvedčovať. Zdalo sa mu nemožné, aby SPOJIL TAKÝ HRIECH S NIEKÝM, KTO PREJAVOVAL TAKÚ ČISTOTU, pokoj a sväté zmýšľanie, spolu s takým súladom všetkých milostí a čtností v Jej dennom živote.”

     

  3.  

     

    379 / “V týchto mučivých úzkostiach svätý Snúbenec Jozef obrátil sa na sudcovský tribunál Pána (Boha) v modlitbách a postaviac sa pred Neho povedal : “Najvyšší Pane a Bože, pred Tebou nie sú tajné moje túžby a vzdychy. … MYŠLIENKA na to, ŽE BY BOLA NEVERNÁ a urazila Teba, BOLA BY ZASLEPENOSŤOU pri pohľade na takú vzácnu čistotu a svätosť : a zaprieť, čo na svoje oči vidím, tiež nie je možné. … ONA PREDO MNOU SKRÝVA PRÍČINU SVOJEJ TEHOTNOSTI, avšak ja ju mám pred zrakom. Čo mámrobiť ? OBIDVAJA SME UZAVRELILI DOHODU ohľadne nášho SĽUBU ČISTOTY a obidvaja sme sľúbili zachovať tento sľub NA TVOJU SLÁVU; keby však predsa bolo možné, že porušila vernosť Tebe i mne, ja by som pre lásku k Tebe zabudol na svoju česť a hájil by som Tvoju. Ale akoby mohla zachovávať takú čistotu a svätosť vo všetkých ostatných veciach, ak sa dopustila tak vážneho zločinu v tomto ? A naproti tomu zase prečo túto záležitosť predo mnou tají, keď je taká svätá a múdra ? JA SA ZDRŽUJEM A ODKLADÁM SVOJ ROZSUDOK. Nie som v stave dopátrať sa príčiny toho, čo vidím, a preto predkladám Ti súženie mojej duše (Ž 141,4), Bože Abraháma, Izáka a Jakuba. “

     380 / “Svätý Jozef sa neprestával takto modliť a pridával k modlitbám ešte mnohé iné prosby, lebo i keď sa DOMNIEVAL SA, že s tehotnosťou najsvätejšej Márie musí byť SPOJENÉ NEJAKÉ JEMU NEZNÁME TAJOMSTVO, nemohol o tom nájsť istotu. Táto myšlienka nemala väčšiu silu pre ospravedlnenie najsvätejšej Márie ako dôvody založené na Jej svätosti a preto mu prišla myšlienka, že NAJSVäTEJŠIA KRÁĽOVNÁ BY MOHLA BYŤ MATKOU MESIÁŠA.”

  4. 381 / “TEHOTNOSŤ NEBOLAnajsvätejšej Márii NA ŤARCHU ALEBO BOLESTIVÁ, ale keď ho obsluhovala pri stole alebo pri konaní domácich prác, stále viac a zrejmejšie prezradzovala svoj stav.”

    *   *  *

     

  5.  

    393 / “Svätý Jozef zatiaľ uvažoval ako má správne jednať, lebo tie útrapy znášal už dva mesiace; a teraz premožený ich ťarchou uvažoval sám v sebe : “Nenáchádzam lepšie východisko z týchto ťažkostí, než odísť.” … a povedal Pánovi (Bohu) : “Najvyšší, večný Bože našich otcov Abraháma, Izáka a Jakuba, Ty jediné prvé útočiško núdzou trpiacich a strápených. …Aby som teda zvolil NAJMENŠIE ZLO, ODÍDEM OD NEJ a vyhľadám si miesto, kde ma nik nepozná a odovzdaný do Tvojej Prozreteľnosti strávim svoj život na púšti. Neopúšťaj ma, môj Pane a večný Bože, lebo si žiadam jedine Teba a Tebe slúžiť.”

    *   *   *

    402 / “V utrpení duša bojuje s mocnosťami temnoty, kdežto pre útechy a obcovanie s Bohom musíme mať svetlo; a preto ak sa dívame na tmu - aj keď iba preto, aby sme ju odohnali - nezrovnáva sa to s pohľadom na Boha a anjelov. Avšak aj pri takom zápase a boji s pokušeniami, ktoré môžeme prirovnať k nočnému snu, je predsa možné počuť hlas Pána a za pomoci anjelov ho rozoznať ako sa tostalo svätému Jozefovi. On všetko počul a všetko rozumel, čo povedal svätý Gabriel (anjel vo sne) : že sa nemusí obávať ostať so svojou Snúbenicou Máriou (Mt 20,21), lebo to čo nosí vo svojom živote, je DIELO DUCHA SVäTÉHO ; že porodí Syna, ktorý sa bude nazývať Ježiš a ktorý bude Spasiteľom svojho ľudu; že vo všetkom tom sa splní proroctvo Izaiáša, ktorý hovorí : “Hľa, PANNA POČNE A PORODÍ SYNA… ” (Iz 7,14). Svätý Jozef nevidel anjela obrazne, iba počul vnútorný hlas a porozumel hneď celé tajomstvo. Slová anjela už naznačovali, že sv.Jozef bol rozhodnutý prerušiť styky s najsvätejšou Máriou, lebo mu anjel povedal, aby Ju bez obavy prijal.”

     

  6.  

    *   *   *

    474 / “Najsvätejšia Mária ostala v tomto vytržení mysle a blaženom nazeraní VYŠE HODINY, až do Božského pôrodu. V okamihu keď vyšla z vytrženia a nadobudla zmysly, cítila i vedela, že telo Božiehodieťaťa sa v Jej živote začalo pohybovať, ako sa uvoľňuje z miesta, ktoré podľa prirodzenosti zaberalo po 9 MESIACOV a ako sa teraz chystá vyjsť zo svojej posvätnej snubnej komôrky. Tieto pohyby nielen že nespôsobili ŽIADNE BOLESTI A OBTIAŽE, ako sa stáva iným dcéram Adama a Evy pri ich pôrodoch, ale vyplňovali ich nevýslovnou radosťou a slasťou, spôsobujúc v Jej duši i panenskom tele také vznešené a božské účinky, že prevyšovali všetky ľudské pomyslenia. Jej telo tak oduševnilo nebeskou krásou, že sa už ani nepodobalo na pozemského tvora. Tvár jej žiarila svetlom ako bledočervené slnko a lesklo sa neopísateľnou vrúcnosťou a velebnosťou, celá roznietená vrúcnou láskou. Kľačala v jasliach, pozerala na nebesia, ruky mala založené na prsiach, dušu ponorenú v Božstve, celá úplne podobná Bohu. V TAKEJ POLOHE pri ukončení nebeského vytrženia NAJSVäTEJŚIA PANI DALA SVETU JEDNORODENÉHO SYNA, Otca večného a svojho, nášho Spasiteľa Ježiša, pravého Boha a človeka, v NEDEĽU O POLNOCI, v ROKU od STVORENIA SVETA 5199, ktorého dátum je udaný v RÍMSKEJ CIRKVI a ktorý mi bol zjavený ako pravý a zaručený.”

     

  7. *    *   *

    477 / “Pri ukončení oblažujúceho vytrženia a videnia MATKY VŽDY PANNY, ktoré som vyššie popísala (v č.473), narodilo sa Slnko spravodlivosti, Jednorodený večného Otca a Márie, najvyšší čistý, krásny, žiariaci a nepoškvrnený, BOLA NEDOTKNUTÁ VO SVOJEJ PANENSKEJ NEPORUŠENOSTI A ČISTOTE, NÁM SA STALA VIAC BOHU PODOBNÁ A NA VEKY SVäTÁ, LEBO ON NEOTVORIL, ALE PRENIKOL PANENSKÚ KOMORU ako prenikajú slnečné lúče krištáľovú schránku, ktoré ju osvetľujú v dúhovej kráse. Prv než popíšem zázračný spôsob, akým sa to stalo, musím povedať, že BOŽSKÉ DIEŤATKO SA NARODILO ČISTÉ A ÚPLNE UVOĽNENÉ, BEZ OCHRANNEJ BLANY ZVANEJ SEKUNDINA, v ktorej obalené sa obyčajne rodia iné dietky a ktorou sú obalené v živote matky. Nebudem sa zdržovať vysvetľovaním príčiny a pôvodu OMYLU, ktorý odporuje tomuto zdeleniu. …

    NESMIEME BYŤ ÚZKOPRSÍ V PRIPÚŠŤANÍ ZÁZRAČNÉHO ZÁKROKU PôVODCU PRÍRODY i milostí v prospech Tej, ktorá bola Jeho dôstojná Matka, pripravovaná, ozdobovaná a stále viac okrašľovaná pre tento účel, lebo Božská pravica Ju po celý čas obohacovala darmi a milosťami, až dosiahla najvyššiu mieru svojej všemohúcnosti, aká bola možná u jednoduchého tvora.”

     

  8.  

    478 / “Súhlasne s touto pravdou JEJ PRAVÉ MATERSTVO NEBOLO ZMENŠENÉ TÝM, ŽE OSTALA PANNOU PRI JEHO POČATÍ A NARODENÍ PôSOBENÍM DUCHA SVäTÉHO. Prirodzeným spôsobom samozrejme mohla stratiť panenstvo -bez toho, aby sa dopustila viny - ale v tom prípade by bola Matkou Božou bez tej jedinečnej výsady panenstva. Preto môžeme povedať, že z toho dôvodu, ABY NEBOLA BEZ PANENSTVA, BOŽSKÁ MOC JEJ NAJSVäTEJŠIEHO SYNA JU PRE ŇU ZACHOVALA. Taktiež sa Božské dieťa mohlo narodiť v blane - v akej sa rodia iné deti - ale to nebolo potrebné, aby sa mohol narodiť ako prirodzený Syn požehnanej Matky; preto mohol dať prednosť tomu, aby ju nebral so sebou z panenského a materského lona, práve TAK AKO NEVOLIL PODRIADIŤ SA INÝM POŽIADAVKÁM NEČISTOTY, KTORÉ INÉ ĽUDSKÉ BYTOSTI PODLIEHAJÚ PRI SVOJOM PRÍCHODE NA SVETLO. Nebolo by spravodlivé, aby vtelené Slovo podliehalo všetkým zákonom Adamových synov, ale bolo to následkom jeho zázračného narodenia, že bol vyňatý a zbavený všetkého, čo by mohlo podľahnúť skaze alebo znečisteniu. Taktiež ona BLANA, čiže SEKUNDINA NEMALA PADNÚŤ ZA OBEŤ SKAZE MIMO PANENSKÉHO LONA, pretože bola tak úzko spojená s Jeho najsvätejším telom a bola utvorená z krvi a podstaty Jeho Matky; ale tiež nebolo vhodné uschovať ju mimo tela, ani by nebolo slušné prikladať jej zase takú dôležitosť a prednosti ako jeho najsvätejšiemu Telu, pretože tiež pochádzala z tela Jeho najsvätejšej Matky, ako ešte vysvetlím. Div, ktorý by mohol vykonať tým, že sa zbaví tejto pokrývky až vonku, bolo oveľa vhodnejšie vykonať vnútri.”

     

  9.  

    479 / “BOŽSKÉ DIEŤATKO TEDA PRIŠLO NA SVET BEZ VŠETKÝCH TELESNÝCH ALEBO HMOTNÝCH PREKÁŽOK. Ale vyšlo slávne a premenené, lebo nekonečná Božská Múdrosť ustanovila, aby sláva Jeho najsvätejšej duše pri Jeho narodení zaplavilo Jeho telo a učinila Ho účastným na prítomnosti apoštolov (Mt 17,12). Tento zázrak nebol potrebný na to, aby mohol preniknúť cez panenské lono a opustiť ho bez porušenia panenstva, lebo Boh to mohol urobiť aj iným zázrakom bez tohoto premenenia. TAK UČIA SVäTÍ UČITELIA, ktorí pri tomto narodení nevidia žiaden iný zázrak, než že sa DIEŤATKO NARODILO BEZ PORUŠENIA MATKINHO PANENSTVA. Bola to vôľa Božia, aby najsvätejšia Panna prvykrát uvidela svojho Syna, Bohočloveka, v oslávenom stave, …

     

  10. .

    480 / “Evanjelista svätý Lukáš nám hovorí, že keď panenská Matka porodila svojho prvorodeného Syna, zavinula Ho do plienok a položila do jasiel. NEHOVORÍ, ŽE HO VZALA DO RÚK ZO SVOJHO PANENSKÉHO ŽIVOTA, lebo sa netýkalo účelu jeho rozprávania. ALE DVAJA z najväčších kniežat, svätý MICHAL a svätý GABRIEL, boli pri tejto príležitosti pomocníkmi najsvätejšej Panny. STÁLI V ĽUDSKÝCH PODOBÁCH v patričnej vzdialenosti a v okamihu, keď vtelené Slovo Božskou mocou prenikalo panenský život a prišlo na svet, s nevýslovnou úctou HO VZALI DO RÚK A TÝM ISTÝM SPôSOBOM AKO KŇAZ UKAZUJE NAJSVäTEJŠIU HOSTIU (EUCHARISTIU) k ucteniu veriacim, títo dvaja nebeskí vyslanci ODOVZDALI BOŽSKEJ MATKE, JEJSLÁVNEHO, ŽIARIACEHO SYNA.Toto všetko sa stalo v krátkej dobe. V okamihu, keď svätí anjeli podali Božské Dieťatko Jeho Matke, tak obidvaja - Syn i Matka - vzájomne na seba pozreli a pri tomto pohľade bola Matka ranená láskou milostivého Nemluvniatka a v tom istom okamihu povznesená a premenená v Neho.

    Z rúk svätých Kniežat prehovorilo KNIEŽAT NEBIES KU SVOJEJ MATKE : “Matka, buď taká, aký som Ja. Lebo v tento deň, za ľudskú existenciu - ktorú si Mi dala - Ja ti dám inú, vznešenejšiu existenciu v milosti a prispôsobím tvoju bytosť ako jednoduchého tvora, na svoju podobu, ktorý som Boh i človek.”

     

  11. *   *   *

    484 /”DRŽIAC HO NA SVOJICH RUKÁCH POSLÚŽILA TAK AKO OLTÁR A SVäTOSTÁNOK, pri ktorom sa 10 000 anjelov klaňalo svojmu Stvoriteľovi, vtelenému vo viditeľnom ľudskom tele. A nakoľko najsvätejšie Trojica zvláštnym spôsosbom sa zúčastňovala pri vtelení Slova, Nebo akoby bolo vyprázdnené od svojich obyvateľov, lebo celý nebeský dvor sa odobral do tej betlehemskej jaskyne a klaňal sa Stvoriteľovi v Jeho odeve a podobe pozemského pútnika (Flp 2,7). A zjednotenými hlasmi chvály spievali svätí anjeli nový chválospev : “Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.” (Lk 2,14). V preľúbeznej melodickej harmónii opakovali to unesení divmi a zázrakmi, ktoré sa vtedy uskutočnili a pohľadom na NEVÁSLOVNÚ MÚDROSŤ, MILOSŤ, POKORU A KRÁSU NEŽNEJ 15-ročnej DEVY, ktorá sa stala hodnou DôVERNICOU tak vzenešených tajomstiev.”

     

  12. .

    485 / “Teraz už bol ČAS ZAVOLAŤ SVäTÉHO JOZEFA, verného snúbenca nanajvýš taktnej a pozornej Panej. Ako som povedala vyššie (č.472), bol vo vytržení mysle, v ktorom mu boli zjavené všetky tajomstvá o tomto posvätnom narodení tejto noci. …

    Keď sa svätý Jozef začal dieťatku klańať, nanajvýš opatrná Matka poprosila svojho Syna, aby jej dovolil vstať (lebo až do toho času stále ešte kľačala), a keď sv.Jozef podal plienky a obaly, ktoré presvätá Matka so sebou priniesla, s neporovnateľnou úctou, zbožnosťou a nežnosťou Ho do nich zavinula a tak zavinutého s nebeskou múdrosťou Ho položila v jasliach, ako hovorí svätý Lukáš (Lk 2,7). Pre ten účel narovnala na kameni trochu slamy a sena, aby tým vystlala pre Bohočloveka prvé miesto odpočinku na zemi, aké dostal tu mimo matkinho náručia. Riadením Božím rýchle sem zo susedných polí pribehol VôL, VOŠIEL DO JASKYNE a POSTAVIL SA OPROTI OSLOVI, ktorého sem priviedla naša Kráľovná. POŽEHNANÁ MATKA IM PRIKÁZALA, aby uznali svojho Stvoriteľa a s najväčšou úctou, aká im je možná, SA MU KLAŇALI. Povoľné zvieratá poslúchli svoju, Paniu, POKĽAKLI PRIDIEŤATKU A SVOJÍM DYCHOM MU POSKYTOVALI TEPLO, ktoré mu ľudia odopreli. Boh, ktorý sa stal človekom bol položený medzi dvoma zvieratami, zabalený v plienkach, a tak sa podivuhodne splnilo proroctvo, že : “VôL POZNÁ SVOJHO PÁNA A OSOL JASLE PÁNA SVOJHO, ALE IZRAEL MA NEPOZNAL A MôJ ĽUD MI NEPOROZUMEL.”

     

  13. ..

    486 / “Dcéra moja, KEBY SI ĽUDIA ZACHOVALI SRDCE SLOBODNÉ A SPRÁVNE UVAŽOVALI O TOMTO VEĽKOM TAJOMSTVE LÁSKY NAJVYŠŠIEHO K ĽUĎOM, našli by v tom mocný prostriedok, ktorý by ich viedol po ceste života a učil ich podrobovať sa láske svojho Stvoriteľa a Vykupiteľa.”

    487 / “Avšak BLAHOSKLONNOSŤ MôJHO NAJSVäTEJŠIEHO SYNA bola taká veľká, že tak štedro TI UDELILA SVOJE SVETLO A POZNANIE týchto nesmierných požehnaní, PRETO DOBRE UVÁŽ AKO VEĽMI SI POVINNÁ SPOLUPôSOBIŤ S JEHO SVETLOM. …

    UČ SA Z MôJHO PRÍKLADU, s akou úctou, bázňou a vážnosťou máš s Ním jednať a pamätaj ako som sa ja k Nemu chovala, keď som Ho držala na rukách; nasleduj môj príklad, KEDYKOĽVEK HO PRIJMEŠ DO SVOJHO SRDCA VO velebnom tajomstve SVäTEJ EUCHARISTIE (SV.PRIJíMANIE), v ktorej je prítomný ten istý Bohočlovek, ktorý sa narodil z môjho lona. V tej najsvätejšej Sviatosti Ho prijímaš a máš Ho práve tak skutočne, ako som Ho mala ja, a je v tebe práve tak činný a hovorí k tebe, ako som s Ním hovorila ja, hoci iným spôsobom.”

    488 / “VŠETKY TIETO VÝSADY TI BOLI UDELENÉ, aby si rozumne využívala spoločné milosti po najväčšiu mieru, a aby si poznala, aká musíš byť vďačná môjmu najsvätejšiemu Synovi a Pánovi, a ako sa máš snažiť čo najviac Mu SPLÁCAŤ JEHO DOBROTU, tak ako by bol zostúpil z neba, aby iba teba jedinú vykúpil a ako by všetky svoje divy a SVOJE UČENIE ULOŽIL V CIRKVI SVäTEJ výhradne pre teba a pre žiadneho iného.”

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.